!

 
 
 
      
      
  
, ,
:





Rambler's Top100  
 
 
 
be number one  

designed by baranenko.com  

Powered by Sun

Vlkova Eva
Engineer, Katedra rozvoja ludskych zdrojov a personalneho manazmentu,
Fakulta socialno-ekonomickych vztahov Trencianska univerzita A. Dubceka v Trencine, Studentska 2, 911 50 Trencin
Tel.: 032 7400 237, e-mail: eva.vlkova@tnuni.sk

Risk groups on the labour market during the global economical crisis

Abstract

The aim of my contribution is to approach the situation on the slovak labour market during the global crisis and specially to remit the risk groups of inhabitans on this labour market.

Key words: the global crisis, labour market, employment of elder people

Sucasna prehlbujuca sa hospodarska kriza, ktora je podla odbornikov najhorsia od cias Svetovej hospodarskej krizy v medzivojnovom obdobi, sa zacala prejavovat uz na zaciatku roku 2007 a koncom augusta zasiahla financne trhy prakticky na celom svete.

Impulzom bola kriza realitneho trhu v USA, ktora vznikla v dosledku rizikovych hypotez skupine obyvatelstva s nizsim zivotnym standardom.

Europa najprv krize nevenovala pozornost. Ekonomika EU sa prvej vlne financnej krizy na jesen 2007 vyhla bez vacsich nasledkov.

Vplyv krizy na EU sa zacal prejavovat najma v eurozone v prvom stvrtroku 2008. Globalna ekonomika sa zacala spomalovat. EU zaciatkom roku 2008 zaziva najvyssi rast cien za poslednych par rokov. Experti sa zhodovali, ze dovody zhorsujucej sa ekonomickej situacie sposobovala najma globalna uverova kriza, ktora stazila pristup k zdrojom a nastrbila doveru investorov.

Silne euro znevyhodnovalo europskych exporterov. Kriza zacala naberat obratky v septembri 2008. V oktobri EU zacala s opatrnym krizovym planom.

Vyvojove trendy na trhu prace Slovenska

Trh prace na Slovensku je dlhodobo v stave nerovnovahy a nezamestnanost patri medzi najzavaznejsie problemy spolocnosti.

Najvyssou nezamestnanostou trpia hlavne regiony na vychode Slovenska. Najlepsie je na tom zapad krajiny a to Bratislavsky, Trnavsky a Trenciansky kraj vdaka aj dobre rozvinutej infrastrukture.

V roku 2000 2005 sa situacia na slovenskom trhu prace zacala postupne zlepsovat, zacala klesat nezamestnanost a koncom roka bola na historicky najnizsej hodnote (okolo 7% ).

Rast zamestnanosti ovplyvnilo niekolko faktorov:

- vysoky rast ekonomiky
- lepsie podnikatelske prostredie
- vyssie zahranicne investicie (PZI )
- rast pracovnych miest v domacej ekonomike
- narast poctu osob pracujucich v zahranici
V roku 2008 zacina znovu prudko stupat nezamestnanost a vznikaju skupiny obyvatelstva, ktore si zvlast obtiazne hladaju zamestnanie. K tymto rizikovym skupinam okrem absolventov skol, zien po materskej dovolenke, ludom s nizkou kvalifikaciou, zdravotne tazko postihnutym, patria aj ludia ktorych vek sa pohybuje okolo patdesiatky a viac. Nezamestnani ludia tejto kategorie si obtiazne hladaju na trhu prace nove pracovne miesto. Su povazovani za problemovu skupinu nezamestnanych.

Tazsie umiestnenie starsich ludi na trhu prace je sposobene viacerymi faktormi:

- urazy
- zhorsujuci sa zdravotny stav
- nizsi dosiahnuty stupen vzdelania
- mensia profesionalna a teritorialna mobilita
- nizsia ochota rekvalifikovat sa a osvojit si nove zrucnosti a vedomosti
- castejsie pracovne

Biologicke aspekty prace a zamestnavania starsich ludi

Vo vsetkych oblastiach sveta sa doziva coraz viac ludi staroby. Dnesni ludia tuzia nielen iba po dlhom zivote ale aj po jeho vyssej kvalite. Veda coraz viac zdoraznuje aktivne starnutie, ako dolezitu prevenciu vsetkeho negativneho, co starnutie prinasa. Niet pochyb o tom, ze praca a zamestnavanie starsich su dolezitym faktorom tohto usilia.

Starnutie nevieme doteraz sice uspokojivo definovat ale je nesporne, ze su dva typy starnutia:

- primarne ( fyziologicke), ktore je normalnou etapou prirodzenych biologickych zmien
- sekundarne (patologicke) su zmeny vyvolane ziskanymi chorobami, urazmi a toxickym vplyvom prostredia.

Starnutie sa donedavna pokladalo za chorobu az okolo roku 1950 sa po prvy raz zacal robit rozdiel medzi starnutim a chorobami, co bolo zasadnym medznikom pri budovani systemov starostlivosti o starsich ludi. Dnes robime zasadny rozdiel medzi primarnym a sekundarnym starnutim, co sa premieta aj do oblasti schopnosti pracovat, do zamestnanosti osob vyssieho veku.

Byt starsi ako patdesiat rokov znamenalo ostatne desatrocie na slovenskom trhu prace hendikep. Konkurencia v ramci pracovnej sily sa v porovnani s uplynulym desatrocim este v blizkom case zosilni. Sposobi to ocakavany presun silnych populacnych rocnikov zo skol na trh prace a zvysovanie dochodkoveho veku. To sa negativne odzrkadlilo na vyvoji zamestnanosti uz vlani a posobit bude este aj na buduci rok.

O vekovo starsich zamestnancov sa treba starat a usit im motivacne programy na mieru. K tejto teorii dospeli viaceri zamestnavatelia.

Napriklad v Nemecku automobilka BMW ponuka kvalitnu lekarsku starostlivost a zdravotne cvicenia vo fittnescentre, ktore prispieva k udrzaniu fyzickej kondicie. Britska spolocnost ASDA ponuka zrelym zamestnancom, napriklad tyzden volna pri narodeni vnucata. Na Slovensku su taketo specialne programy svetlou vynimkou. U nas vo vseobecnosti plati, ze cim je biznis dynamickejsi, tym viac sa preferuju mladsi ludia. Dnesni styridsiatnici su ini ako ti pred desiatimi rokmi. Mnohi mali moznost pracovat v sukromnych firmach, kde je pracovne tempo ovela vyssie ako v statnych organizaciach, viac z nich hovori cudzimi jazykmi ako kedysi, maju viac informacii a ovela vacsi prehlad najma v pracovnej oblasti a biznise.

Zamestnanci v produktivnom veku by mali nadalej pracovat na svojom profesijnom raste, vzdelavat sa a najma udrzovat vztahy, aby trh prace vedel o tom, ze mu stale maju co ponuknut.

Preto sa kazdy rozmyslajuci zamestnanec musi pytat sam seba: uzivi ma tato praca aj o pat rokov?.

Pracovnici s dlhodobou praxou, su ziadani najma v odboroch, kde vekom a skusenostami ziskavaju na kvalite. Ide predovsetkym o specializovane pozicie expertov v roznych oblastiach, riadiacich pracovnikov ale aj o jednoduchsie pozicie v oblasti ekonomiky.

Mozno povedat, ze nase storocie bude charakteristicke migraciou mladsich skupin a zamestnavanim starsich ludi. Z tychto dovodov je podla zaverov Ministerskej konferencie krajin strednej a vychodnej Europy v Zeneve potrebne :

- prehodnotit opatrenia socialnej ochrany v celom zivotnom priebehu cloveka
- prijimat vekovo antidiskriminacne opatrenia
- podporovat podnikatelsku cinnost v neskorsom veku vratane pristupu k uverom
- uvolnovat obmedzenia prijimania do prace starsich ludi.

Nejasnost veku ako kriteria prace a zamestnanosti, ako aj socialnych opatreni , sa prejavuje v mnohych predsudkoch a nejasnostiach zamestnavatelov. V anglickej pisanej literature to oznacuju ako ageismus, ktory mozno delit podla viacerych kriterii.

Z obsahoveho hladiska: - neobjektivne precenovany negativny obsah starnutia a negativne symptony, prejavy spojene s vekom sa zlahcuju.

Podla kriterii nositela:

- osobne predsudky
- institucionalne predsudky
- kulturne predsudky.

Ageisticke diskriminacne prejavy su bohuzial velmi caste a iba tazko prekonatelne z mnohych, odborne casto nejasnych pricin, roznych predsudkov, tradicii. V ramci boja proti ageizmu formou pomoci zamestnavaniu starsich pracovnikov existuju v niektorych krajinach, napr. v USA, dokonca zakonne normy o jeho zakaze. Pre nas v suvislosti s nasou integraciou do EU mozu byt inspirujuce ako navrhy riesenia jej roznych institucii s cielom dosiahnut:

- posilnenie pozicie starsich pracovnikov na pracovisku vyuzitim ich skusenosti a poznatkov
- v pripade potreby umoznovat aktualizaciu ich znalosti podla poziadaviek techno
- logickeho rozvoja
- reintegraciu do prace pracovneho trhu tych starsich pracovnikov, ktori z neho v predoslom obdobi vypadli, odstranenim prekazok pri ich opatovnom prijimani
- dosiahnut sulad medzi pracovnymi kapacitami starsich pracovnikov a poziadavkami prace, upravou pracovneho casu a pracovnych podmienok
- pri zamestnavani starsich pracovnikov vytvarat priatelske podmienky na ich zamestnavanie bez rizika vzniku psychickej zataze s moznymi negativnymi dosledkami na zdravotny a psychicky stav

Na ucely prisposobenia pracovnych podmienok zmenenym kapacitam starsich pracovnikov su potrebne tri druhy mier: ergonomicke, psychologicko individualne a socialne.

Kriteria na zaklade ktorych mozno hodnotit pracovisko, kde zamestnavatel je priatelsky orientovany voci potrebam starsich zamestnancov:

- inzerovanie a obsadzovanie volnych pracovnych miest na zaklade kriterii odbornej pripravy, skusenosti, osobnych dispozicii, nie chronologickeho veku
- pomoc pri hladani zamestnania specialne starsim uchadzacom
- poskytovanie penzijneho poistenia
- umoznenie alternativnych a netypickych foriem pracovnej doby vratane rotacie, prace na uvazok a pod.
- povysenie na kariernom rebricku bez ohladu na vek
- poskytovanie skolenia a doskolovania pre pracovnikov bez ohladu na vek s odbornym sprevadzanim a podporou
- zaistenie vzdelavania, doskolovanie personalu riadiacich pracovnikov v problematike starnutia pri praci
- podpora realizacie ergonomickej upravy pracovisk podla potreby starsich pracovnikov.

Pri pohlade na okolite krajiny v ramci EU vidime, ze podmienky tejto cielovej skupiny ludi su vyrazne odlisne od podmienok na Slovensku. Najneskor o desat rokov budu musiet podnikatelia na Slovensku akceptovat aj starsich pracovnikov, iba tak bude mozne udrzat rast ekonomiky. Sposobuje to zhorsujuca sa demografia. Predpoklada sa, ze zvyseny zaujem o starsich ludi budu musiet zamestnavatelia prejavit uz okolo roku 2015. Podla udajov Slovenskej statistickej a demografickej spolocnosti sa pocas nasledujucich desiatich rokov zvysi pocet pracujucich starsich ako 45 rokov o sto tisic. Pocet mladych od 18 - 44 rokov pritom klesne priblizne o 50 tisic. Z 3,7 miliona ekonomicky aktivneho obyvatelstva tak bude az 1,5 miliona vo veku nad 45 rokov.

Obdobie vyssieho veku moze byt rovnako obdobim aktivity, novych zaujmov, socialnych kontaktov, uloh a funkcii. Univerzita tretieho veku predstavuje jednu z moznosti ako prezit plnohodnotnym sposobom poproduktivny vek. Ponuka obcanom tretieho veku moznosti, aby uspokojili tuzbu po doplneni svojich vedomosti z roznych vednych odborov, kvalitne vyuzitie volneho casu , pozitivne socialne zaradenie, udrziavanie dusevnej a fyzickej rovnovahy.



Literatura

1. Grencikova, A.: Personalny manazment cvicenia, hry, pripadove studie. Trencin: TnU AD, 2006. 190 s. ISBN 80-80751692
2. Grencikova, A.: Manazment timovej prace. Bratislava: Iris, 2009. ISBN 978808923826-2
3. Rievajova, E.: Trendy vyvoja na slovenskom trhu prace a vyzvy pre 21. Storocie
4. Spankova, J.: Postavenie starsich ludi na trhu prace, In.: Aktualne problemy soc. a ek. rozvoja krajin strednej a vychodnej Europy. Trencin: TnU AD, 2004. 94-96 s. ISBN 80-8075-011-4
5. Spankova, J.: Strata prace a jej vplyv na jednotlivca a rodinu. In: Socialno-ekonomicka revue. FSEV TnU AD Trencin 1/2005, roc.3. s.110-116. ISSN 1336-3727
6. www.upsvar.sk


C
« : »,
.: , 2009
© 1994